You´re my light - 2 -

28. srpna 2012 v 15:17 | Lucy / L. |  You´re my light
Next..next ~
Hm..taktiež odveci časť :D :D trochu ~ ale tak možno sa bude lajkovať xP ;__;


Pre normálneho človeka by Cube znamenala len spoločnosť. No pre mňa Cube znamenala všetko. Všade samé plagáty, fotky, oznamy o blížiacich sa koncertoch.Mala som pocit, že o chvíľu odpadnem . Cítila som každý nerv, ktorý mi v tele pracoval, nehovoriac o svojom pulze, ktorý sa zrychľoval a zrychľoval. Komu niet rady tomu niet pomoci.

,,Slečna ? Môžem vám pomôcť ?" prihovorila sa mi jedna pani.
,, Uhm,no áno. Prišla som sem na pohovor." odpovedala som jej a usmiala som sa úsmevom
tzv "nasilu" . No čo nervy robili svoje . Kráčala som za ňou po schodoch na druhé poschodie. Hlavou som behala z pravej steny na druhú. Všade boli ONI. Pár krát som zakopla no na moje šťastie si to nevšimla. Neviem prečo ale mala som pocit, že trapasov budem mať ešte veľmi veľa, kým sa vrátim späť domov. Domov ?! Po tichu som si povzdychla.
,,Pôjdete tadiaľto a do posledných dverí ." ukázala mi smer a zišla dole. Na prvý pohľad vyzerala nepríjemne , no prvé dojmy zvyčajne klamú a tak to bolo aj teraz.

Narovnala som sa a sebavedomo som kráčala k tým osudným dverám, ktoré mi mali určiť budúci smer môjho života. Zaklopala som a mužský z hlas spoza dverí ma pozval dnu. Narátala som do troch a otvorila dvere. Za stolom sedel muž v stredných rokoch . Mohol mať tak 35 , no človek si nikdy nebol istý hlavne čo sa týkalo Kórejčanov. Vždy som tvrdila, že oni nestarnú a odzrkadľuje sa to na nich možno tak v 60tke.Rukou mi naznačil aby som sa posadila . Predstavil sa mi ako Hong Seung Sung. Chcel mi rozprávať o spoločnosti , no ja som ho stopla, že to nie je potrebné , pretože som o nej vedela aj jej skutočné rozmery. V prvom rade som mu rozprávala prečo by som tu prácu mala dostať ja. Je pravda , že som bola od niektorých uchádzačiek o dosť mladšia ,ale to bola možno moja výhoda. Potešilo ma s akým záujmom ma počúval . Len čo mi začal rozprávať o náplni práce, o plate bola som si istá , že to je to čo chcem robiť. Nebolo to nič náročné , teda nie až tak veľmi ako som očakávala od manažérky. A nie !! Beast ani nikto iný nebol ten prvotný dôvod. Možno ...
,, Rozumiem. Aj keď nemám také skúsenosti ako ostatné , verte mi , že by ste neboli zo mňa sklamaný." Pozoroval ma tak skúmavým pohľadom , že som sa bála čo i len mu protirečiť. Nikdy som sa nebála odmietnutia , ale v tejto situácii som bola "v koncoch". Chcela som dostať tú prácu za akú koľvek cenu.
,, Prečo ste vlastne prišli do Seoulu?" Táto otázka ma zarazila. Po čele mi stekal pot a v ústach som mala sucho ako na púšti. Mala by som mu povedať pravdu ? Že v podstate jediný dôvod mojej návštevy je vidieť Beast ?
,,Uhm. Ehm. Aby som vám neklamala , v KPOPE sa vyznám . Počúvala a teda ešte aj počúvam ho už asi 8-9 rokov , takže som chcela prísť sem a niekoho z nich vidieť a potom umrieť šťastím." Zasmial sa. Prehrabával sa v papieroch, čo ma ešte väčšmi rozčuľovalo a privádzalo infarktové stavy.
,, Tak ďakujem, že si prišla." Podal mi ruku a pokračoval :,,Dáme ti vedieť , ako si dopadla. Neboj sa nebudeš dlho čakať!" A bolo. Z jeho výrazu tváre som vyčítala , že som skončila. Jeho oči hovorili niečo ako "Hyungiee , nerob si nádeje." ..Poklonila som sa , poďakovala a stratila sa za dverami.

Trochu s pokazenou náladou som schádzala dolu schodmi , keď v tom moje oči upútali 2 osoby. Ostala som stáť, prilepená na stene asi na 15 schode a vymýšľala plán úteku. Postávali pri tej pani a o niečom sa rozprávali. Nadýchla som sa , že to zvládnem , že sa tak rýchlo vytratím z tej budovy , že si ma ani nevšimnú. Nemyslite si však, že som nebola šťastná , že som videla práve ich dvoch . Dong Woon a Jun Hyung. Mala som však 19 a vyrástla som už z tej mánie , bujných snov , že keď ich uvidím, že začnem vrieskať ako zmyslov zbavená. Bola som dospelá a musela som sa tak aj správať. A okrem toho bola som v budove, ktorá bude možno mojim budúcim zamestnávateľom.
Snažila som sa kráčať po schodoch najtichšie ako to len išlo , ale tie podpätky mi v tom veľmi nepomáhali. Využila som moment , keď vypisovali nejaké papiere a pridala som do kroku.
3 metre od východu.2 metre od východu.1 meter od ...
,,Hyungiee, už som sa rozhodol !" . Niekto povedal moje meno. Ostala som stáť ako socha. Cítila som na sebe veľa pohľadov .
,,Musíš sa otočiť. Musíš sa otočiť." Vravela som si v duchu.

,,Dúfal som , že tu ešte budeš. Tak gratulujem k novej práci." Prišiel ku mne riaditeľ Hong Seung Sung. Podal mi ruku a niečo mi hovoril . A čo som robila ja ? Vnímala som jeho slová jedným uchom dnu druhým von, pričom som sa tvárila ako totálny idiot . Jediné čo som si uvedomovala bolo , že som dostala prácu a že budem blízko neho .

,, Hyungiee , čo tak prejaviť trochu radosti?" opýtal sa Sung a usmial sa .
,, Prepáčte som v šoku, ale každopádne vám ďakujem."
,, Sung kto je to ?" opýtal sa Jun Hyung a prešiel pohľadom z neho na mňa. Jediné čo som si v tej chvíli želala bolo , aby ostali tam kde boli. 6 metrov odo mňa.
,, O polhodinu nech ste všetci v spoločenskej miestnosti. Tam sa všetko dozviete." Odpovedal mu Sung . Očami mi naznačil aby som ho nasledovala.

Akoby som opísala svoje pocity ? Neuveriteľné šťastná, úplne v šoku, s nervami v koncoch. Sedela som v Sung-ovej kancelárií, hľadela do blba a rozmýšľala čo sa asi bude diať o polhodinu. Teda oprava ostávalo už len 20 minút. Prstami som si poklepkávala po stole , z ťažka dýchala a v duchu som sa povzbudzovala , že všetko dobre dopadne, že všetko zvládnem. Hlava mi klesla dolu.
,, Hyungiee nevyzeráš, že by si bola nadšená ." skonštatoval Sung a odložil papiere do šuplíku.
,, Ale to nie. Som veľmi rada. Len som nervózna. Viete prvý krát v živote ich uvidím na živo a okrem toho neviem či ma príjmu ako svoju manažérku. Však som od nich dokonca ešte aj mladšia." Sklesnuto som poznamenala .
,, Nikdy som nepovedal, že to budeš mať ľahké ." ..Podvihla som obočie a usmiala sa .
,, Veľmi povzbudivé."
,, Buď sama sebou . Od teraz sú pre teba ako podriadený , tak si musíš medzi nimi nájsť miesto a stanoviť nejaké hranice. A jedna tvoja výhoda je , že vieš o nich viac ako oni o tebe." šibalsky sa usmial .
Vzal si mobil zo stola , nejaké podklady a naznačil mi , že prišiel čas na spoločné stretnutie.

To be continued
 

2 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 Amy Yeun Amy Yeun | Web | 28. srpna 2012 v 15:46 | Reagovat

čooooooooooooooooooooooooo :D:D:D skapala som!! skapala!! totálne si ma zabila!!:D

2 Hyungiee Hyungiee | 28. srpna 2012 v 16:09 | Reagovat

Ti dám, že nic moc tohle bylo..hm..abych se neopakovala wow fantastic baby!!! :D Jsem tu řvala radostí :D A takhle krutě to useknout :/ :DD Těším se na další díl jak 5 letá na bonbony :DDD

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama