You´re my light - 1 -

27. srpna 2012 v 20:18 | Lucy / L. |  You´re my light
Tak Hyungiee , máš tu prvú časť ~
Prvé časti sú vždy tak trochu odveci, ani táto nezaostáva :-P


,,Mala som jeden sen. Teda mala som ich veľa , ale iba po jednom som túžila najviac na svete. Ten sen bol , aby som sa dostala do Kórey ( presnejšie Seoul ) a stretla tam jeho .Teraz sa určite pýtate kto to je ? Nikto iný ako Jun Hyung. Ale viete čo je na tom najlepšie ?? Ten sen sa mi splnil. Bolo to presne pred 2 ( mala som 19 ) rokmi, čo som prvý krát stupila na tú posvätnú pôdu. Spoznala som veľa ľudí , našla si úžasnú prácu , bývala vo veľkom byte a mojimi dobrými kamarátmi sa stali členovia Beast a čo je najdôležitejšie Hyung je už pár mesiacom mojim.. Nie !! Nepoviem vám to .. Dozviete sa to neskôr. "

Annyeonghi kaseyo Vaša Hyungiee .:)
( 27.8.2014 )


"Hyungiee, drž sa. Dávaj si na seba pozor a okamžite keď tam prídeš mi zavolaj, napíš alebo .." Rukami som naznačila svojej kamarátke aby stopla svoj ustráchaný monológ. Bola v poradí už asi desiaty človek, od ktorého som počúvala podobné reči. Mysleli si o mne hádam , že som nezodpovedná, nespoľahlivá a naivná ?? Dobre, tak naivita patrila k mojim slabým stránkam ale o tom potom.
,, Neboj sa . Ozvem sa a teraz ak dovolíš, musím ísť lebo zmeškám lietadlo." Objala som ju, moju rodinu a ďalších kamarátov , ktorí sa prišli rozlúčiť. Vzala som si kufre zo zeme a išla smerom ku kontrole. Nechcela som sa otočiť a vidieť ako sú ľudia , na ktorých mi tak záležalo zdrvení , lebo by som si to bola schopná v poslednej chvíli rozmyslieť. A to som nechcela. Tam na opačnej strane , kilometre od Európy ma čakal úplne iný život , na ktorý som bola pripravená.

Let prebehol bez komplikácií , doleteli sme všetci v zdraví . Ani si neviete predstaviť aký to bol pocit , keď som stála na pevnej zemi. Blúdila som pár minút po letiskovej hale kým som sa dostavila k východu. Mohlo tam byť tak približne 5 hodín poobede . Zavolala som si taxik a nadiktovala šoférovi adresu jedného bytu. Ten byt patril mojej tete , ktorá odišla do Japonska. Spomínam si aké to bolo keď mi rodičia povedali iba pred 3 týždňami , že mám rodinu aj v Kórei. Pri tej hádke , ktorá sa strhla argumentovali tým , že nechceli aby som sa do Kórey trepala skorej ako budem mať 19 a že to malo byť prekvapenie na narodeniny . Starostliví to rodičia . Sedela som v taxíku a sledovala ulice, ľudí , budovy . Bol to úplne odlišný život ako u nás . Tešila som , no mala som aj mierne obavy .
,,Ďakujem." Povedala som taxikárovi a vyšla som z auta. Zastala som pred jednou dosť veľkou budovou, ktorú by som ohodnotila aj 4 hviezdičkami. Zasnene som kráčala po schodoch , prešla som cez točivé dvere a namierila si to k recepčnej. Pýtate sa prečo tam bola recepčná? V tom nazvem to veľkom dome, ktorý obsahoval asi aj 40 bytov , kde bývala moja teta , si mohli dovoliť bývať len dosť vplyvné osoby , čo moja teta asi bola . Recepčná tam bola preto aby odkladala ,príjmala kľúče a nájomné od nájomcov bytov . Aspoň tak mi to vysvetľoval otec.

Na prvý pohľad milá pani na mňa hľadela akoby som jej niečo ukradla , potom mi to došlo . Nebola asi zvyknutá na návštevy mimo Ázie .
,, Dobrý deň , poprosila by som si kľúč od bytu číslo 35." V tom momente ako som spomenula ten byt, jej pohľad a podstate celá tvar znežnela. Usmievala sa na mňa tak milo , že to nebolo ani možné.
,,Nech sa páči slečna, a užite si tu pobyt." Tentoraz som ja na ňu hľadela ako na nenormálnu. Nechala som to tak. Nemala som čas a ani náladu sa ňou zaoberať. Zdvorilo som poďakovala a výťahom som sa dostavila na 6 poschodie . V byte som sa zabývala veľmi rýchlo . Komu bolo lepšie ako mne ? Veľký balkón , tri izby , obrovská kuchyňa . Škoda , že varenie nebolo mojou silnou stránkou. Veci som si popratala do skríň , zoznámila som sa novou telkou , ktorá mala asi aj 200 programov . To bol ten moment , keď som nechápala načo bol mojej tete LCD televízor .

~ ------~

Na druhý deň som bola pripravená nájsť si nejakú dobre platenú prácu. Niežeby ma rodičia nevybavili peniazmi , ale chcela som im dokázať že nie som odkázaná na ich peniaze ale , že si ich dokážem zarobiť sama . V čom som vlastne bola dobrá ? Povedzme , že som vždy rada komandovala ľudí , v každej situácii som sa vedela vynájsť , ale žeby som bola dostatočne trpezlivá som nemohla nikdy tvrdiť.

Kráčala som po uliciach Seoulu , nevynechala som ani jeden výklad obchodu a pri každom som sa pristavila na 5 minút a hovorila si čo si určite kúpim . Všade samé oblečenie , reštaurácie , obchody s hudobnými nástrojmi , mobily . Mobily ? To mi pripomenulo , že by som mala zavolať rodine. Vytiahla som si z tašky mobil a vytočila mamu.
,, Ahoj ." Chcela som pokračovať no mamin vyčítavý prejav ma stopol . Zase som počúvala aká som nezodpovedná , že som sa neozvala hneď keď som priletela .
,, Prepáč, ale už ti volám tak sa upokoj. Áno , mám sa fajn, nikto mi nič neukradol ani ma neprepadol. A mami už musím končiť , rozhodla som sa , že si tu nájdem prácu a tým , že ťa budem počúvať ako mi plačeš do telefónu si asi nijakú nenájdem" podotkla som so smiechom . Poslala som jej pusinky a zrušila . Načo som jej len volala . Nahnevaná sama na seba som išla ďalej keď moje oči upútal inzerát prilepený na skle .

,,Hľadá sa manažérka na dobu neurčitú...." ( inzerát pokračoval )

Neváhala som ani minútu. Odpísala som si číslo , pre istotu aj adresu . Zavolala som im hneď v ten deň . Pozvali ma na niečo ako pohovor . Súhlasila som , že by som sa tam mohla dostaviť aj o 2 hodiny. Sama som nevedela do čoho idem , pre koho by som mala vlastne pracovať . Chyba ! Kto mohol tušiť , že len čo ma taxík vysadí pred istou spoločnosťou , že skoro skolabujem na malý prívod kyslíku ???

,,Sníva sa mi ? Nie !! To nie je pravda ." vravela som si sama pre seba .
,,Slečna , zaplatíte? Ďalší ľudia čakajú." Prebudil ma zo "sna" šofér taxíku.
,,Oh, pardon." do ruky som mu vopchala peniaze a zase som bola tam kde pred minútou.

Do očí mi bil názov spoločnosti : CUBE ENTERTAIMENT !!

,,Dýchaj Hyungiee. To zvládneš ! Však je to len CUBE . Nič viac , nič menej ." dodávala som si odvahu keď som sa blížila ku dverám . ,,Koho tam môžeš stretnúť ?? Možno G.NU,A Pink alebo Beast. Hlavne dýchaj . Nádych. Výdych." Otvorila som dvere a nemo hľadela pred seba .


To be continued
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Amy Yeun Amy Yeun | Web | 27. srpna 2012 v 20:45 | Reagovat

čoooo :D odpadla som :D to je dobrééé :D btw som zvedavá či to aj dopíšeš :D

2 Werů :D Werů :D | Web | 27. srpna 2012 v 21:25 | Reagovat

Juhůůůů! Vypadá to zajímavě! :D
Už se těším na další dílek! A taky doufám, že budeš psát více povídek! :D

3 Hyungiee Hyungiee | 27. srpna 2012 v 21:59 | Reagovat

Oh my god!!! Ty jseš úžasná, ta povídka je úžasná!!! Jsem se tu celou dobu usmívala jako idiot :D a dost dobře si mě vystihla xD *netrpělivě očekává další díl*

4 Batia Batia | E-mail | Web | 12. října 2012 v 18:00 | Reagovat

já to našla a nestačím se divit...píšeš dokonale :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama